Brexit. Áno alebo nie?

Po pomerne jasnom víťazstve Davida Camerona v posledných britských voľbách má znovuzvolený premiér dosť priestoru na riešenie jeho kľúčového bodu v kampani a to rokovať o zotrvaní Veľkej Británie v EÚ a vyhlásiť referendum o členstve v EÚ, do roku 2017.

Krátko po znovuzvolení sa David Cameron vybral na turné po európskych metropolách, kde rozprával svojim náprotivkom (kolegom) o výnimkách pre Britániu a o potrebe zmien zmlúv EÚ.

Po desiatich rokoch sa teda znova diskutuje o európskej ústave a inštitucionálnych zmenách. Štruktúra EÚ potrebuje byť zrozumiteľnejšia.

Ako demokrati a federalisti si myslíme, že členské štáty by sa nemali báť debaty práve naopak, je to príležitosť na diskusiu o tom čo Európa chce.

David Cameron by si mal byť vedomý toho, že Európska únia je založená na určitých hodnotách, ktoré nie je možné len tak meniť na základe jeho požiadaviek. Tieto hodnoty tvoria základ európskeho projektu. Návrhy na zníženie vnútro-európskej migrácie alebo zbavenie určitých práv prisťahovalcov nie sú prijateľné. Sloboda pohybu a NEdiskriminácia medzi občanmi celej EÚ sú základné princípy, na ktorých je EÚ postavená. Obmedziť tieto práva len v záujme udržať Britániu v EÚ by bola obrovská chyba. Mohlo by sa zdať, že úniu by to posilnilo, no v skutočnosti by išlo o slabenie jej základov.

Partneri Davida Camerona by práve mali rešpektovať požiadavky Británie a pracovať čo najviac na tom, aby sa Británia v EÚ udržala. Spojené kráľovstvo je kľúčovým členom EÚ a jeho odchod by znamenal nemalé problémy ako pre EÚ tak aj pre samotnú Britániu. Treba podotknúť, že niektoré požiadavky Camerona sú pozitívne, ako napríklad snaha o obmedzenie byrokracie a zjednodušenie pravidiel EÚ, či jeho záväzok k posilneniu spoločného trhu služieb.

Najdôležitejšie je, že zmyselné rokovania s Davidom Cameronom by mohli byť dobrým spôsobom ako prispieť k integrácii krajín, ktoré sa o to usilujú. Prišiel čas k zmene štruktúry EÚ. Eurozóna by mala byť jadrom EÚ, so silnou ekonomickou a politickou integráciou, zatiaľ čo zvyšné krajiny by sa viac sústredili na spoločný trh. Tí, ktorí chcú vybudovať „silnú a blízku úniu“ by mali byť schopní k tomu náležite prispieť.

Referendum sa v Británii bude konať o dva roky. Európska únia bude buď paralyzovaná, alebo demokratickejšia, pluralitná a integrovaná ako nikdy predým. Všetci európski demokrati a federalisti by mali dať najavo ich názor, aby ho bolo počuť a podľa neho smerovala aj samotná EÚ.

 Vincent Delhomme (@VincentDelhomme)

(Fotografia: European Commission)

Google a Gazprom: dôležité kroky pre Európu

Posledné týždne boli pre Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž Európskej komisie, vševládneho regulátora európskeho trhu, viac než rušné. Podnietená železnou päsťou komisárky Margrethe Vestager sa Európska komisia v dňoch 15. a 22. apríla rozhodla zakročiť proti Googlu a Gazpromu prostredníctvom obvinení z toho, že obe spoločnosti zneužili svoje dominantné postavenie na trhu. Tieto rozhodnutia sú nezaujaté k výsledkom vyšetrovania, ale môžu spôsobiť, že tieto dve firmy budú čeliť pokute až do výšky 10 % ich celkového obratu, teda do výšky miliárd eur.

Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž – najsilnejší orgán hospodárskej súťaže na svete

Politika hospodárskej súťaže je jedným z mála právomocí, ktorá je výhradne vykonávaná Komisiou – členské štáty vedú svoje vlastné orgány hospodárskej súťaže pre otázky týkajúce sa ich vlastných vnútroštátnych trhov – čo robí z Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž najsilnejší orgán hospodárskej súťaže na svete. Európske právo o hospodárskom súťažení nezamieta jeho dominantné postavenie, ktoré nejaká spoločnosť môže dosiahnuť prostredníctvom spravodlivej hospodárskej súťaže, inovácie a lepšej kvality svojich výrobkov. Práve toto má za cieľ chrániť spotrebiteľov, pretože právo bráni veľkým firmám zneužívať svoju moc na posilnenie svojho postavenia na trhu a následného eliminovania hospodárskej súťaže s cieľom podporiť svoje výrobky alebo služby a účtovať vyššie trhové ceny vo svoj prospech.

Po vykonaní 5-ročného vyšetrovania sa Komisia domnieva, že Google využilo svoju dominanciu na trhu online vyhľadávačov – v súčasnosti drží 90% tohto trhu v Európe – na uprednostňovanie svojich vlastných porovnávacích nákupov tovaru v neprospech svojich tovarov konkurentov. Vo svojej podstate ide o to, že spotrebiteľ hľadajúci porovnania produktov na Googli bude pravdepodobne presmerovaný do vlastného porovnávacieho systému Google a nie do systémov konkurentov Google, a to bez ohľadu na vo vhodnosť a relevantnosť Google služby vzhľadom žiadosť používateľa. Tu je predpoklad, že Google takto bude používať svoju silu na trhu internetového vyhľadávania na získanie dominantného postavenia i na iných trhoch, a to práve potláčaním konkurencie a v konečnom dôsledku i poškodzovaním spotrebiteľov. Potom, čo spoločnosť bola kľúčovým hráčom pre inovácie v posledných desaťročiach, Google je teraz podozrivým z nezákonného chránenia svojej vlastnej značky pred potenciálnymi konkurentmi.

V prípade Gazpromu je potenciálne nezákonné správanie viac zrejmé než pri kauze Googlu. Komisia predovšetkým vyšetruje anti-konkurenčné praktiky tejto spoločnosti v strednej a východnej Európe. Vzhľadom k tomu, že Gazprom je významným dodávateľom plynu pre mnohé členské štáty EÚ, spoločnosť sa teší obrovskej vyjednávacej sile, ktorú môže použiť na obmedzenie cezhraničnej hospodárskej súťaže a zvýšenia cien pre spotrebiteľov na svoje vlastné obohatenie.

Spojené štáty a Rusko rýchlo odsúdili rozhodnutia Komisie ako politicky motivované. Ich komentátori predovšetkým zdôraznili, že sa Komisia mohla snažiť správať tak, aby zakryla svoje vlastné slabiny na digitálnom a energetickom trhu, čiže dvoch trhoch, ktoré sa zdajú byť prioritami Junckerovho mandátu. V tejto kritike je však čosi pravdy. Pretože pokým je zahraničný činiteľ schopný ponúknuť lepšie alebo lacnejšie výrobky pre európskych spotrebiteľov, mal by byť na trhu uvítaný. A Google je spoločnosť, ktorá podporila inovácie na mnohých trhoch a nemalo by byť preto potrestaná pre svoj úspech. Regulácie hospodárskej súťaže by mali zostať v prvom rade právnym nástrojom a nemali by byť prekrútené tak, aby slúžili protekcionárskym agendám.

Avšak spolu s právom ide i o spôsob, ako právo posilniť. Komisia má politickú úlohu pri určovaní priorít a prístupov v spôsobe akým implementuje svoje pravidlá. Do tej miery je vytrvalosť Komisie dôležitá, pretože ako bolo často argumentované, Európa nebola schopná chrániť samú seba. Únia by mala preto využiť túto príležitosť na preukázanie, že pracuje v záujme svojich občanov a je pripravená na použitie svojej sily pre ich ochranu. Ako svetový najsilnejší spotrebiteľský trh, EÚ má schopnosť konkurovať najväčším svetovým firmám, teda sa teší kapacite, ktorú nie je žiadny z jej členských štátov schopný dosiahnuť sám.

Tu ide o podstatu európskeho projektu a o jeho dôveryhodnosť

Konečný výsledok vyšetrovania ešte nie je známy a Komisia bude mať možnosť uzavrieť so stranami dohodu. Avšak tieto prípady ukázali, že keď bol ohrozený záujem občanov EÚ, Európska únia je pripravená konať podľa svojich pravidiel a to bez ohľadu na to, aký veľký protivník pred ňou stojí. To je v súlade s víziou, že európski demokrati vždy obhajovali silnú a obrannú Európu vo svete globalizácie. Toto je veľmi dôležité, pretože tu ide o podstatu európskeho projektu a o jeho dôveryhodnosť.

Tento vývoj je zásadnou pripomienkou toho, ako môže Európa fungovať v ére globalizácie. Keď je zjednotená, má kapacitu, aby jej hlas bolo počuť; naopak rozdelené Únia je povinná byť iba akýmsi prídavkom malých subjektov, zápasiaca pred obrami zajtrajška.

 Vincent Delhomme (@VincentDelhomme)

(Fotografia: European Commission)

Smart Cities: spájanie občanov

Počas víkendu 18. a 19. apríla boli Mladí Demokrati za Európu pozvaní hnutím Alternativa Giovanile, ktorí sú členom YDE, do San Marína aby sa zúčastnili kľúčovej konferencie na tému “Smart Cities“. Dvaja členovia YDE, Olivier Gloaguen a Pierre Bornand, viceprezident Mladých Demokratov, reprezentovali našu organizáciu po boku niekoľkých významných rečníkov, ktorí rečnili na takú dôležitú tému akou je “Connected and Intelligent City of the Future” (Prepojené a inteligentné mestá budúcnosti).

Medzi rečníkmi boli Yann Wehrling, hovorca francúzskeho Mouvement Démocrate (Modem), Eneko Goia, člen rady San Sebastianu a člen Baskickej Národnej Strany (PNV), Davide Triacca, zástupca Centro per un Futuro Sostenibile (Taliansko), Christophe Buergin, starosta mesta Zermatt (Švajčiarsko). Každý z účastníkov vysvetlil svoj vlastný teoretický aj praktický pohľad na “Mestá zajtrajška“ ako by mohli v blízkej budúcnosti vyzerať. Nie len metropoly, ale aj malé mestá.

Olivier Gloaguen, rečník za YDE, mal príležitosť porozprávať o jeho praktickej skúsenosti so Smart City, konkrétne týkajúcej sa UK Modelu a platformy, ktoré navrhol v posledných miestnych voľbách v meste Fontenay le Fleury (Francúzsko).

Zdôraznil tiež, že medzi “inteligentnými mestami” a “temnými mestami” môže byť tenká línia, keď sa zmienil o nevýhodách, o ktorých písal aj George Orwell v jeho slávnom románe 1984. Tieto mestá sú totižto monitorované na každom rohu, čo môže byť podľa občanov zneužité na politické či iné účely.

Vďaka tomuto víkendu sme spoznali San Maríno a stretli sa s našimi mladými priateľmi z Alternativa Giovanile. Ďakujeme im za pozvanie a my ich radi privítame na konferenciách, ktoré budeme organizovať vrámci YDE na európskej úrovni.

Pierre Bornand (VP – @pierrebornand)

Tu si môžete v angličtine prečítať reč Oliviera:

First of all, and on behalf of the Young Democrats for Europe, I would like to thank you for inviting me to talk about smart cities and share with you a few thoughts about current and future development of smart cities

The example of smart cities development and support policy in the UK

I won’t comment in length, neither will I detail all British policies supporting smart cities development, that is not point here, but I would just like to take a few minutes first to share with you a couple of remarks on what I find to be a rather effective policy: a policy that strongly support entrepreneurship and innovative SMEs.

What I have discovered, is that from the very beginning, the British Government has been very keen in supporting, promoting and financing smart cities related projects, directly at the level of the Prime Minister, with the Government Office for Science. They have started, what is called, a “Foresight Program” entitled “Future of cities”. Foresight is prospective program aiming at exploring where the British innovation and related funding efforts should be channeled to So with such a program, the Government sends a very strong signal.

Very early one, the Government decided to bet on innovation and on the British (young) entrepreneurs They have launched a “Catapult centre”, an incubator of start-ups dedicated to the design of future cities and based in London. This incubator gathers SMEs and universities to foster innovation, with the immediate goal of developing, testing and commercializing operational solutions.

The UK has then put forward four “Future Cities Demonstrators” that have been selected through a competition and which have received extra funding (about £33 M in total) in order to implement several smart solutions and be used as live demonstrators. This process is twofold. First, it serves as a powerful communication tool and these four cities have been selected through a nationwide competitive process between about thirty candidates. This process forces the cities to compete and challenge their imagination to propose the most cutting-edge and innovative projects.

I just wanted to mention this example of support policy as I think it is an example of a rather good policy as it gathers a strong political will, translating into effective support schemes and most crucially, into practical implementation involving SMEs and start-ups.

Deploying smart technologies in a small city

This first experience taught me something: if one wants to deploy prospective smart technologies into cities, one must by all means support innovative SMEs.

Is it possible to deploy smart city technologies and applications in a rather small city of about 13,000 inhabitants, with limited budget resources? I believe it is possible. However, you must rely on the smartness of inhabitants first.

For instance, you can deploy an application available on smart phones and connected to the website of the city, which would allow people to map any issue they can spot in the streets. Imagine that you see an overflowed trash bin, a new graffiti on a wall, a leaking water tap, a hole on the street or a fallen tree branch that obstructs the pavement. You just take a picture of it and send it via your smart phone application, with a small comment. The problem is located on the map, with a small report form appearing that describes the location, the time and date as well as the comment left by the user. Everybody can then see this kind of information, as it freely available on the map. The appropriate department of the municipality services immediately receives the information and can act about it to solve the problem. Furthermore, the maintenance service answers the request, with a comment that appears on report form located on the map and that everybody can see as well. All the users can therefore know that the city services are aware of the issue and know within which period of time they plan to solve the problem.

What I have discovered through my discussions with the inhabitants is that they generally do not expect or even request the problem to be solve immediately and not even within the next few hours or maybe days. No, what they really want to know is that their request is truly taken into account as well as to know when the problem is planned to be solved and to get a feedback. Such a map allows interaction between the users and the city services, through the comments and the answers provided by the services and publically available on the map. Providing regular updates on the follow-up of your request is crucial, as it fulfills the basic – and right – expectation of the citizens, that because they pay taxes they should have in return a proper service. Moreover, the way people are reporting a particular issue also provides valuable information on the urgency of the problem and the efforts that should be put in solving it. If in a matter of a few hours, the services receive tens of reports, it means that something must be done immediately.

This map can become much more than just a map to localize broken thing. It could indeed become the core of a platform where a lot of information can be shared between elected officials and the citizens, but also between the inhabitants themselves.

Moreover, one should always put forward the idea of contracting the development of such an online application to a young start-up, or even, maybe, to young entrepreneurs, if possible. It is, of course, much easier and much more secure to just buy off-the-shelf technologies from established big firms, but I believe that local officials can create much more value added by contracting the development of such smart tools (like an online interactive platform) to young entrepreneurs. They constitute the future, they have the potentiality of creating jobs, they have ideas, but they often lack the first few contracts that would allow them to develop and commercialize their concept. And, you could even attract them to settle in your city, with new jobs at the end of the day!

Another application, that can be related to the interactive mapping of the city is the possibility offered of ratting things. In some particular places, a sticker would inform the passer-by that they can give their opinion on something. Using the app, people flash a QR-code and they can rate the thing in question, with the possibility to make a public comment, which will then appear on the interactive digital map of the city.

As you all well know, the concept of smart city mainly rely on sensors, that is on the ability to gather a many pieces of information from various sources, mix them, analyze them and then use it, in order to provide better services and infrastructures. Of course, the ultimate goal is to deploy this kind of sensors. But deploying a network of wireless sensors is quite expensive and a small city like ours could not afford it. Apart of easing and encouraging the communication between the local administration and the inhabitants, this is precisely one of the reasons why we opted for an interactive map through a smart phone app: all the inhabitants would thus become the ‘smart sensors’ of our smart city!

Another aspect related to smart city, is linked with open data. I won’t develop this topic in large, but I will just mention a couple of things about this proposition. The idea was to make most, if not all, the data related to the management of the city publically available

You can make the citizens true actors of the major decisions taken by the city. Let me explain how. Local governments are facing a massive reduction of subsidy from the central Government. This means that one of the main sources of revenues (alongside local taxes) is severely constrained and therefore complicated choices must often be made between several projects, when they cannot all be funded.

For instance, the main issue could be about the construction of a new municipal swimming pool as well as the rehabilitation of the city centre, an investment of several millions Euros. It was rather obvious that if a municipality were committing in building them, this would have implied holding back other projects or raising up the level of local taxes. When talking with the inhabitants, their opinion on whether the city should spend several millions euros in a new swimming pool were quite diverse, but they were also changing when exposed to the constraints of such a choice. So we quickly decided that on major decisions like this one, involving important choices, we shall ask the opinion of the population through local referenda. However, such a choice must also be an informed one. That is where it links with the open data concept: all the relevant information about such a project would be made public, through digital support and an interactive process would have been systematically initiated between elected officials and the citizens.

As you would agree, such propositions were not revolutionary, but they adapt the concept of a smart city to the realities of a rather small city with very limited resources. As I explained, that is precisely why one should mainly rely on an interactive online map linked to a mobile application. Small cities cannot deploy easily and quickly a large network of sensors (in the street, on parking lots, attached to street lights, etc.) as it represents an important investment.

I do believe that a small city can become smart to a lesser cost to the public finances. Developing a digital map, enrich it with already existing databases, and making freely available an application that everybody can download into his own mobile phone, is not that expensive.

Furthermore, in a relatively small city of just 13,000 inhabitants, people can still know each other, which means that interactions between people exist and therefore can only be encouraged and favored via such an interactive online platform. The aim should not only to build a rich interactive map, but also (and maybe mainly) to create a lively local community that can encourage the share of information and services between them.

Of course, such an interactive platform should be seen as the first steps toward a truly smart city by the full scale deployment of sensors and connected objects, as well as the expansion of big data analysis. Although it constitutes a first, rapid to deploy, not too expensive but also easy to be understood, used and likely to be adopted by local inhabitants.

More general thoughts about smart cities, democracy and the role of the youth

To conclude my talk, I would like to share with you a few thoughts about the development of smart cities, the technologies attached and their relation with local democracy.

No need to present again all the benefits that could be brought to local democracy, I have mentioned several of them through the examples I presented earlier. It is very clear to me that the development of smart city can constitute a formidable asset to reinforce local democracy, thanks to an increased implication of local citizens / inhabitants in the day-to-day life of their city, but also by accessing new open sources of data providing a detailed insight on how the city management works.

But one must also keep in mind that democracy should never, ever, be taken as granted forever. Democracy is a very fragile form of Government. I want to underline, here, that such a shift from democracy to a more authoritarian society may not need to be intentional and that citizens may not necessarily be fully aware of it, or even against it. One should just think of recent threats to security that trigger increased power devoted to the police, the intelligence community and counter-terrorism agencies.

The development of smart cities brings a new aspect to it. Smart cities involve creating extremely powerful tools, which if badly used, could create serious threats to democracy. I believe there are not so many steps between “smart cities” and “dark cities”.

Indeed, the whole concept of smart city is based on data. More precisely, it is based on the ability to gather a lot of data from a lot of varied sources (through a network of all kind of sensors, but also from the users themselves); to mix them all and finally to cross-analyze them and get valuable information. Compared to what exists today, the main difference resides in the fact that we mix different databases that are currently separated, for instance traffic, social networks, CCTV, emergency vehicles localization, weather, local energy consumption and so on.

The potential danger precisely resides in the bridges and connection that are built between several pieces of information that may appear, at first sight, to be unrelated, but that may in fact provide a lot of information when crossed with each other.

When misused, access to this kind of information may reveal to be a very effective tool to control, monitor or even influence people. Mixing this with a government with authoritarian tendencies, you get a potentially deadly threat to democracy itself.

I think that one should always keep in mind that the next generation of dictatorships – or maybe is it already the current one like in China – is likely to heavily rely on big data as well as on the diversion of smart tools into smart bad tools.

Never forget that technology is rarely bad or dangerous in itself. What makes it bad and dangerous is the use that we – both citizens and government – decide to make of it.

Of course, I do not think that we should limit or constrain the development of smart city related technology, but I do believe that we ought to be particularly vigilant and build from the very beginning all the appropriate safeguards: proper democratic control on all these systems, high level of transparency, attention given to the way it is funded by the private sector, control and regulation of the private partners that can have access to very sensitive and personal data and so on.

From that perspective, I think that the young generations have a particular and important role to play. First, since we are the ones who are especially concerned, as we will be the future inhabitants of all the smart cities that are currently designed and we will all depend on the attached technologies. Secondly, because we were born at the same time than most of the core technologies used in smart cities: Internet, mobile phone, social networks, big data. This makes us particularly aware of how all these technologies works and more importantly aware of some of the dangers attached to them.

Finally and to conclude on a more positive tone, the development of smart cities and of all the related technologies, applications, mobile devices or innovative software, constitutes an immense opportunity for young entrepreneurs with cutting-edge innovation ideas that are ready to develop their business, to make it grow, to create value and jobs. I think this is where the smartest opportunity lies for the young generation!

Thank you for your attention.

Olivier Gloaguen (@OlivierGloaguen)

Researcher and expert of the French Ministry of Budget.

Young Democrats for Europe vidia budúcnosť nádejne

 

Young Democrats for Europe vidia budúcnosť nádejne

 

Európania majú radi Európu, ale trápi ich jej neschopnosť vyriešiť také problémy ako napríklad nezamestnanosť, ktoré sa nachádzajú v centre našich obáv. Zasiahnutí krízou a neschopní určiť efektívnu stratégiu, vedúci európski predstavitelia zlyhali.
Práve oni sú Európanmi považovaní za vinných, a nie Európska únia. Avšak, európsky projekt je obeťou tohto zlyhania.
Pre Young Democrats for Europe je teda podstatné, aby naše vlády dosiahli obnovenie rastu a zamestnanosti, aby sme mohli nasledovať európsky sen.

Je to jediné riešenie, aby sa hlavne európska mládež zmierila s Európou a jej predstaviteľmi. Aby sa toto dosiahlo, Európa musí zaviesť politiku ochrany životného prostredia a budovania infraštruktúry spájajúcej národy.

Dobre vieme, že ak sa Európa podujme na dotovanie týchto projektov, bude to viesť k vytvoreniu miliónov lokálnych pracovných miest a k upevneniu vzťahov medzi národmi.

Čo sa týka životného prostredia, Európa musí zvýšiť počet investícií do obnoviteľných zdrojov energie a do konštrukcie sietí hromadnej dopravy vo všetkých veľkých európskych mestách. Prispeje to ku snahám boja proti globálnemu otepľovaniu, k zlepšeniu každodenného života Európanov a k rozvoju našich európskych metropol.

Riešenia existujú. Teraz potrebujeme politickú odvahu, aby sme ich mohli aplikovať.
Je to jediné riešenie ako obnoviť európsky ideál.

 

Young Democrats for Europe sú hrdí na to, že sú Európanmi

Berúc do úvahy históriu Európy, Európania sú si vedomí svojej úlohy a svojho vplyvu vo svete. Vieme, že mnohé krajiny považujú Európsku úniu za ideál ľudského rozvoja. Zdravie, kultúra, gastronómia, priemysel sústredený na luxusný tovar a high-tech technológie, kinematografia, architektúra,…všetky tieto oblasti ilustrujú európske know-how a prispievajú k jeho vplyvu. Tento fakt predstavuje šancu a prostriedok, ktorý musíme využiť.

Posilnená týmito výhodami, Európska únia si musí konečne vytvoriť a viesť efektívnu politiku ochrany našich záujmov, ktorá bude podporovať a šíriť našu kultúru vo svete.
Vďaka tejto politike aktívneho vplyvu bude Európa schopná urobiť svojich občanov hrdými na to, že patria do humanistickej civilizácie.
Zmierením sa so svojou minulosťou a uvedomením si svojich triumfov bude Európa schopná stvoriť Európanov, ambasádorov.
Aby sa tak stalo, musí Európa mimo svojej vnútornej politickej štruktúry zohrávať úlohu aj na medzinárodnej scéne, hlavne na územiach spojených s našou históriou, ktoré ašpirujú na rozvoj a iný model ako ten v prípade USA alebo Číny. Je našou povinnosťou počúvať a reagovať na toto volanie o pomoc.

Všade tam, kde sa štáty rozpadávajú, nám musí poslúžiť skúsenosť, ktorú máme s riešením konfliktov. Aby boli Európania hrdí a verili v budúcnosť, musí Európska únia prevziať na seba úlohu veľmoci.

Smerom k spolocnej imigracnej politike

Podľa Amnesty International, rok 2014 bol pre utečencov najhorším od roku 1945. Viac ako 50 miliónov ľudí muselo opustiť svoje domovy kvôli zvýšenému počtu ozbrojených konfliktov. Vo svojej výročnej správe táto mimovládna organizácia odsudzuje nedostatok pozornosti zo strany medzinárodného spoločenstva ohľadom tejto humanitárnej krízy.

EÚ si neplní svoje povinnosti

Európska únia si obzvlášť neplní svoje povinnosti. Zo 4 miliónov Sýrčanov, ktorí museli utiecť zo svojej krajiny od vypuknutia krvavej vojny, EÚ prijala iba hŕstku (sotva 4%), kým 95% z nich našlo útočisko v susedných krajinách. Táto nevraživosť voči utečencom tiež viedla k prudkému zvýšeniu ilegálnej imigrácie (274 000 ilegálnych migrantov v roku 2014 verzus 100 000 v roku 2013). Stredozemné more, ktoré je zďaleka najnebezpečnejšia cesta zo všetkých, zobralo v roku 2014 život 3400 migrantom.

Ale bremeno prijímania utečencov má ďaleko od toho, aby bolo rovnako rozdelené medzi členské štáty EÚ. Na Švédsko pripadá viac ako 20% udelení azylu na rok 2013 (26 000), napriek tomu, že to predstavuje len 2% populácie EÚ. V tom istom roku bol vo Švédsku azyl automaticky udelený všetkým sýrskym utečencom, ktorí do krajiny prišli. Nemecko si tiež vedie dobre a prisľúbilo prijať 20 000 žiadateľov o azyl počas rokov 2014 a 2015. Na druhej strane, niektoré krajiny nie sú ochotné prijímať utečencov, ako napríklad Dánsko, ktorého imigračná politika sa počas posledných rokov stala drasticky tvrdšou. Francúzsko je Amnesty International tiež kritizované za prijatie len 2 500 sýrskych utečencov za rok 2014.

Musí sa viest spolocná politika

Počas svojej februárovej návštevy v Štokholme Antonio Guterres, Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR), zdôraznil nedostatky imigračnej politiky Európskej únie a vyzval na spravodlivejšie rozdelenie utečencov medzi členské štáty, napríklad vo forme kvót. EÚ, ako kontinent s 500 miliónmi obyvateľov a ako jeden s najbohatších regiónov sveta má prostriedky na to, aby prijala väčšie množstvo utečencov ako momentálne prijíma. Navyše, Európa potrebuje imigráciu aby vyvážila svoju alarmujúcu demografickú situáciu. Podľa väčšiny expertov na migráciu je EÚ schopná vysporiadať sa s vysokou ilegálnou imigráciou ak príjme adekvátne politiky. Lenže to členské štáty samy nemôžu a tak musí byť vedená spoločná politika.

Členské štáty majú stále hlavné slovo v otázkach imigrácie a podmienky prijatia sú všade veľmi odlišné. Spoločná politika je potrebná na určenie ambiciózneho spoločného cieľa ohľadom migrantov prijatých za každý rok a na to, aby boli všetky krajiny rovnako zapojené. EÚ musí taktiež zastaviť tú humanitárnu katastrofu, ktorá prebieha na Stredozemnom mori. Štátom ako Taliansko alebo Grécko, ktoré predstavujú brány do Európy treba pomáhať s ochranou ich hraníc a so strážením mora. Nie je fér nechať ich znášať toto bremeno a náklady spojené s misiami, pretože ony nie sú cieľovými krajinami migrantov. Predchádzajúce pokusy, ako napríklad operácia Mare Nostrum v tomto ohľade zlyhali.

Smerom ku spravodlivejšiemu rozdeleniu migrantov medzi krajinami

Európska komisia začala premýšľať nad spoločnou imigračnou politikou. Pred niekoľkými dňami zverejnila schému, podľa ktorej by zastúpenia EÚ a ambasády v tretích „krajinách pôvodu“ spracovávali žiadosti o azyl a status utečenca predtým, ako sa migranti dostanú do Európy. Cieľom by bolo zredukovať počet migrantov, ktorí sa ilegálne dostanú na európske pobrežie. Proti tejto myšlienke, ktorá je silno podporovaná štátmi ako Taliansko, Francúzsko alebo Nemecko bojujú krajiny ako Spojené kráľovstvo alebo Maďarsko, ktoré ju považujú za faktor v prospech ilegálnej imigrácie. Komisia sa tiež vyjadrila za spravodlivejšie rozdelenie migrantov medzi krajinami.

Táto debata je pravdepodobne jednou z najdôležitejších a jednou z najzložitejších mandátneho obdobia komisie Junckera. Imigrácia sa dotýka podstaty suverenity členských štátov a je veľmi vysoko citlivou volebnou témou. Presvedčiť niektoré krajiny, aby prijali viac migrantov uprostred ekonomickej krízy a rastu krajne pravicového populizmus nebude ľahkou úlohou. EÚ bude musieť ukázať svoj talent v budovaní konsenzu. Ale z praktických dôvodov je v stávke niečo väčšie, ukazujúce, že hlas Európy nemôže byť zredukovaný na antiimigračný postoj niektorých politikov, ktorí chcú uspokojiť otrávených voličov.

autor: Vincent Delhomme (@VincentDelhomme)
preložila: Silvia Trajčíková

Young Democrats for Europe (YDE)
Jeunes Democrates Europeens (JDE)
YDE je mladinsko krilo Evropske stranke. Sprejemamo ključno vlogo demokratičnih načel, podčrtanih v Lizbonski pogodbi in zajetih v našem političnem prepričanju: demokracija, svoboda, enakost, udeležba, trajnost in solidarnost.

Kontaktiraj nas

    NAŠI PARTNERJI